Surah Az-Zukhruf ( The Gold Adornment )

Surah Az-Zukhruf ( The Gold Adornment ) - Akan Aya count 89

Haa – Miim.
Mede Nwoma no a εda (biribiara) adi pefee no di nse sε:
Efiri Nwoma (nyinaa) Maame (Lawhul- Mah’fuuz) a εwͻ Yεnkyεn no mu, (Nwoma a) yɛamaso paa, adwen ne nyansa ahyε mma.
Yɛasεe wͻn a wͻyε den sen wͻn wͻ ahoͻden mu; na tetefoͻ no mfatoho adi wͻn anim kan atwam kͻ.
Nanso sε yεbͻ wͻn mu bi amaneε wͻ adeε a ͻdema Nyankopͻn no sεso (sε neyere awo ͻbaa) a na n’anim ayε kusuu (wamuna tumm), na nebo afu.
Anaasε deε yεde afεεfεdeε asiesie no a sε akyinnyeε ba a, ɔntumi nkasa nkyerεkyerε mu no (na mode no toto Onyankopͻn ho)?
(Abosomsomfoͻ no) ayε Ahummͻborͻ Hene asomfoͻ Soro abͻfoͻ no nso mmaa. Wͻahunu (Soro abͻfoͻ no) bͻsuo (pεn a enti εma wͻkyerε sε soro abͻfoͻ yε mmaa)? Yεbεtwerε wͻn adanse-kunumu no, na yɛbɛbisa wͻn.
(Kͻkͻbͻni no) kaa sε: “Na sε mede deε εtene kyεn deε mobεtoo no mo agyanom hͻ no brε mo mpo a?“ Wͻbuaa sε: “Yεdeε yεnnye deε yεde asoma mo no nni “.
Aane, Memaa saa nkorͻfoͻ no ne wͻn agyanom gyee wͻn ani kͻpem sε Nokorε no ne Ɔsomafoͻ a ͻda (nsεm no) adi pefee no baa wͻn hͻ.
Ɛberε a Nokorε no baeε no wͻkaa sε : “Wei deε εyε nkonyaa anaa naadaasεm, na yεn deε yεnye nni“.
Sε εnyε sε anhwε a nnipa nyinaa abεyε nnipa korͻ (anaasε wͻn nyinaa adwen bεtwe akosi wiase afεεfεdeε so) a, anka Yεbεma wͻn a wͻyi Ahummͻborͻ Hene no boniayε no afie nkurusoͻ ayε dwetε, na n’atwedeε a yεde forͻ no nso (ayε dwetε saa ara),
(Ɔbεkͻso saa ara) akosi sε ͻbεba Yεn hͻ, (saa berε no na) ͻbεka sε: ”Mɛnya a anka me ne wo (nipa bͻneni no) ntam kwan aware sεdeε apueε ne atͻeε (ntam tenten siteε); enti ͻyͻnko bͻne paa ne no.
Anaa nso sε Yεbεma wo (atena ase) ahu deε Yɛahyε wͻn ho bͻ no; na εyε nokorε sε Yεwͻ wͻn so tumi.
Nokorε sε (Qur’aan yi) yε afutusεm ma wo ne wo nkorͻfoͻ, na yεbɛbisa mo (εho asεm).
Bisa Asomafoᴐ no a Yԑsomaa wᴐn maa wᴐdii w’anim kan no sε: “Yɛfirii Mmͻborͻhunufoͻ Hene no akyi yεε anyame bi maa wͻn sε wͻnsom wͻn anaa?
Nokorε sε Yεde Yεn nsεnkyerεnee somaa Mose maa no kͻͻ Farao ne nenhemfo hͻ, na ͻka kyerεε wͻn sε: “Meyε abͻdeε nyinaa Wura Nyankopͻn no Somafoͻ”.
Nanso εberε a ͻde Yεn nsεnkyerεnee no brεε wͻn no, hwε! wͻseree (Yεn nsεnkyeεnee no).
Nsεnkyerεnee a Yɛyi kyerεε wͻn (akyire yi) biara no, na εso kyεn ne nua (nsεnkyerεnee dada a edii kan no); na Yεde asotwee sͻͻ wͻn mu sεdeε wͻbεsan wͻn akyi (afiri kwan bͻne so aba kwan pa no soͻ).
Asεm a wͻka kyerεε (Mose) ne sε: “Nkonyaayini, frε wo Wura Nyankopͻn ma yεn sεdeε Ɔne wo bͻhyε kyerε no. Nokorε sε yεbεfa tenenee (kwan no) so.
(Farao) yε maa ne nkorͻfoͻ no faa (asεm kεseε) no agodisεm, enti wͻyεε sotie maa no. Nokorε sε na wͻyε nkorͻfoͻ a wͻyε nsεmͻnedifoͻ paa.
Ɛberε a yεbͻͻ Mar’yam ba (Yesu) din yεε mfatoho no, hwε sε na wo nkorͻfoͻ no de anigyeε reyε dede.
Wͻkaa sε: “Y’abosom no mmom na εyε anaa sε ͻno (Yesu)? Ɛnyε hwee ho nti na wͻyԑԑ saa mfatoho yi kyerԑԑ woᴐ, na mmom akyinnyeε nti. Aane, wͻyε nkorͻfoͻ bi a wͻyε akyinnyegyefoͻ paa.
Nokorԑ sԑ ͻno anaa ԑno ne dɔnhwere no nimdeε ho nsεnkyerεnee, enti monhwε na moamma moadwen annyε mo ntanta wͻ ho na monni m’akyi. Wei ne ͻkwan tenenee no.
Ԑberε a Yesu de nyinasoͻ ne nkyerεkyerεmu pefee baeε no ͻkaa sε: “Nokorε mede adwen (anaasε nyansa) abrε mo, na merebεkyerε mo nneεma bi a monte moho ase wͻ ho no ho. Enti monsuro Nyankopͻn na monyε sotie mma me “.
(Yεbεka akyerε agyidiefoͻ no sε): “Menkoa, suro biara nnihͻ dema mo Ɛnnε da yi, na mowerε nso nho.
(Menkoa no a) na wͻgye Yεn Nsεm no die a na wͻyε Muslimifoͻ, brε wɔn ho aseε no.
Yεngo (asotwee no) mu mma wͻn koraa, na emu na wͻbɛnya abamu buo.
Wͻbɛsu (afrε ͻbͻfoͻ a ͻhwε Egya no soͻ no sε): “Maalik, Mawo Wura Nyankopͻn nku yεn prεko.” (Maalik) bεka akyerε wͻn sε: “Mobεtena mu afe bͻͻ.
Anaasε (Qurashfoͻ), moabͻ (Me Nkͻmhyεni no ho) pͻ bͻne bi anaa? Ɛneε Yεn nso Yɛafa adwen.
Anaasε (abͻneεfoͻ no) dwen sε Yεnte wͻn nsumaeε mu ne wͻn kokoa mu agyinatuo no mu nsεm anaa? Daabi, Y’asomafoͻ wͻ wͻn hͻ a wͻretwerε (biribiara).
(Nkͻmhyεni), ka sε: ”Sε Ahummͻborͻ Hene no wͻ ba a, εneε me ne asomfoͻ no nea odi kan”.
Kronkron Hene ne ͻsoro ne asaase Wura Nyankopͻn, Tumi Ahennwa Wura no Ɔkorͻn, so kyεn deε wͻde susu no no.
Enti (Nkͻmhyεni), wodeε gyae wͻn ma wͻnkeka nsεm hunu na wͻnni agorɔ nkosi sε wͻbɛhyia wͻn Da no a yɛahyε wͻn ho bͻ no.
Ɔno ne Nyankopͻn wͻ soro, na Ɔno ara nso ne Nyankopͻn wͻ asaase so, na Ɔne Onyansafoͻ no, na Ɔno ara nso ne Onimdefoͻ no a Ɔnim biribiara no.
Wͻn a wͻfiri N’akyi su frε wͻn no nni ntwitwagyeε ho tumi, na mmom gyesε wͻn a wͻdi Nokorε no ho adanseε no, na wͻnim (sɛ Nyankopɔn yɛ baako ampa).
Sε wobisa wͻn sε: “Hwan na Ɔbͻͻ wͻn a, wͻbεka sε: “Nyankopͻn”. Adεn na afei wͻretwe wͻn ho (firi Nokorε no ho)?
(Nkͻmhyεni), Dane woho firi wͻn ho na ka sε: “Asomdwoeɛ.” Na εnkyε wͻbɛhu (nokorɛ a ɛwɔ mu biara).
Share