Select surah 1- Al-Fatihah ( The Opening ) 2- Al-Baqarah ( The Cow ) 3- Al-Imran ( The Famiy of Imran ) 4- An-Nisa ( The Women ) 5- Al-Maidah ( The Table spread with Food ) 6- Al-An'am ( The Cattle ) 7- Al-A'raf (The Heights ) 8- Al-Anfal ( The Spoils of War ) 9- At-Taubah ( The Repentance ) 10- Yunus ( Jonah ) 11- Hud 12- Yusuf (Joseph ) 13- Ar-Ra'd ( The Thunder ) 14- Ibrahim ( Abraham ) 15- Al-Hijr ( The Rocky Tract ) 16- An-Nahl ( The Bees ) 17- Al-Isra ( The Night Journey ) 18- Al-Kahf ( The Cave ) 19- Maryam ( Mary ) 20- Taha 21- Al-Anbiya ( The Prophets ) 22- Al-Hajj ( The Pilgrimage ) 23- Al-Mu'minoon ( The Believers ) 24- An-Noor ( The Light ) 25- Al-Furqan (The Criterion ) 26- Ash-Shuara ( The Poets ) 27- An-Naml (The Ants ) 28- Al-Qasas ( The Stories ) 29- Al-Ankaboot ( The Spider ) 30- Ar-Room ( The Romans ) 31- Luqman 32- As-Sajdah ( The Prostration ) 33- Al-Ahzab ( The Combined Forces ) 34- Saba ( Sheba ) 35- Fatir ( The Orignator ) 36- Ya-seen 37- As-Saaffat ( Those Ranges in Ranks ) 38- Sad ( The Letter Sad ) 39- Az-Zumar ( The Groups ) 40- Ghafir ( The Forgiver God ) 41- Fussilat ( Explained in Detail ) 42- Ash-Shura (Consultation ) 43- Az-Zukhruf ( The Gold Adornment ) 44- Ad-Dukhan ( The Smoke ) 45- Al-Jathiya ( Crouching ) 46- Al-Ahqaf ( The Curved Sand-hills ) 47- Muhammad 48- Al-Fath ( The Victory ) 49- Al-Hujurat ( The Dwellings ) 50- Qaf ( The Letter Qaf ) 51- Adh-Dhariyat ( The Wind that Scatter ) 52- At-Tur ( The Mount ) 53- An-Najm ( The Star ) 54- Al-Qamar ( The Moon ) 55- Ar-Rahman ( The Most Graciouse ) 56- Al-Waqi'ah ( The Event ) 57- Al-Hadid ( The Iron ) 58- Al-Mujadilah ( She That Disputeth ) 59- Al-Hashr ( The Gathering ) 60- Al-Mumtahanah ( The Woman to be examined ) 61- As-Saff ( The Row ) 62- Al-Jumu'ah ( Friday ) 63- Al-Munafiqoon ( The Hypocrites ) 64- At-Taghabun ( Mutual Loss & Gain ) 65- At-Talaq ( The Divorce ) 66- At-Tahrim ( The Prohibition ) 67- Al-Mulk ( Dominion ) 68- Al-Qalam ( The Pen ) 69- Al-Haaqqah ( The Inevitable ) 70- Al-Ma'arij (The Ways of Ascent ) 71- Nooh 72- Al-Jinn ( The Jinn ) 73- Al-Muzzammil (The One wrapped in Garments) 74- Al-Muddaththir ( The One Enveloped ) 75- Al-Qiyamah ( The Resurrection ) 76- Al-Insan ( Man ) 77- Al-Mursalat ( Those sent forth ) 78- An-Naba' ( The Great News ) 79- An-Nazi'at ( Those who Pull Out ) 80- Abasa ( He frowned ) 81- At-Takwir ( The Overthrowing ) 82- Al-Infitar ( The Cleaving ) 83- Al-Mutaffifin (Those Who Deal in Fraud) 84- Al-Inshiqaq (The Splitting Asunder) 85- Al-Burooj ( The Big Stars ) 86- At-Tariq ( The Night-Comer ) 87- Al-A'la ( The Most High ) 88- Al-Ghashiya ( The Overwhelming ) 89- Al-Fajr ( The Dawn ) 90- Al-Balad ( The City ) 91- Ash-Shams ( The Sun ) 92- Al-Layl ( The Night ) 93- Ad-Dhuha ( The Forenoon ) 94- As-Sharh ( The Opening Forth) 95- At-Tin ( The Fig ) 96- Al-'alaq ( The Clot ) 97- Al-Qadr ( The Night of Decree ) 98- Al-Bayyinah ( The Clear Evidence ) 99- Az-Zalzalah ( The Earthquake ) 100- Al-'adiyat ( Those That Run ) 101- Al-Qari'ah ( The Striking Hour ) 102- At-Takathur ( The piling Up ) 103- Al-Asr ( The Time ) 104- Al-Humazah ( The Slanderer ) 105- Al-Fil ( The Elephant ) 106- Quraish 107- Al-Ma'un ( Small Kindnesses ) 108- Al-Kauther ( A River in Paradise) 109- Al-Kafiroon ( The Disbelievers ) 110- An-Nasr ( The Help ) 111- Al-Masad ( The Palm Fibre ) 112- Al-Ikhlas ( Sincerity ) 113- Al-Falaq ( The Daybreak ) 114- An-Nas ( Mankind )
Translations English English - Yusuf Ali English - Transliteration English - Rowwad Translation Center English - Ahmed Ali English - Ahmed Raza Khan English - Arberry English - Daryabadi English - Hilali & Khan English - Talal Itani English - Maududi English - Mubarakpuri English - Pickthall English - Qarai English - Qaribullah & Darwish English - Sarwar English - Shakir English - Wahiduddin Khan Français Español Spanish Cortes Spanish Garcia Português Deutsch German Bubenheim & Elyas German Khoury German Zaidan Italiano Nederlands Dutch Leemhuis Dutch Siregar Русский Russian Абу Адель Russian Аль-Мунтахаб Russian Крачковский Russian Кулиев Russian Османов Russian Порохова Russian Саблуков Română Greek Svenska Shqip Shqip Feti Mehdiu Shqip Sherif Ahmeti Bosanski Bosnian Mlivo Български České České Nykl Norwegian Türkçe Turkish Alİ Bulaç Turkish Çeviriyazı Turkish Diyanet İşleri Turkish Diyanet Vakfı Turkish Edip Yüksel Turkish Elmalılı Hamdi Yazır Turkish Öztürk Turkish Suat Yıldırım Turkish Süleyman Ateş Polski Croatian Georgian Српски українська Macedonian Lithuanian Azəri Azerbaijani Məmmədəliyev & Bünyadov اردو Urdu Maududi Urdu Ahmed Raza Khan Urdu Jalandhry Urdu Qadri Urdu Jawadi Urdu Junagarhi Urdu Najafi 日本語 한국어 中文 Chinese (Traditional) Hindi Hindi Muhammad Farooq Khan മലയാളം Malayalam Karakunnu & Elayavoor தமிழ் Melayu Indonesian Indonesian Quraish Shihab Indonesian Tafsir Jalalayn বাংলা জহুরুল হক فارسى كوردی Pashto Тоҷикӣ Татарча ไทย ئۇيغۇرچە Ўзбек Uzbek Mikhailo Yakuboych ދިވެހި Sindhi অসমীয়া Bisayan Iranun Maguindanaon Dari Hebrew қазақ тілі Khmer Marathi Hausa soomaali Swahili Afar N'ko Akan Chewa Dagbani Kinyarwanda Lingala Luganda Luhya Malagasy Mõõré Yaw Amazigh Amharic
Your browser does not support the audio element. Soaad. Mede Qur’aan a afutusεm ahyε mma no di nse.
Nanso Wͻn a wͻyi boniayε no wͻ ahomasoͻ ne kotia paa mu.
Awoͻ ntoatoasoͻ dodoͻ sεn na edii wͻn anim kan a Yɛsεe wͻn? Wͻsui wͻ εberε a na dwane-kͻbea biara nnihͻ no.
Ɛyε (abosomsomfoͻ no) nwanwa sε kͻkͻbͻni fri wͻn mu aba wͻn hͻ. Deε boniayεfoͻ no ka nesε: “Woi yε nkonyaayini, nkontomponi paa”.
Wayε anyame no Nyankopͻn baako? Woi yε anwanwasεm paa.
Wͻn mu mpanimfoͻ no nenam ke ka sε: “Monkͻ na monyina pintinn wͻ mo abosomsom no so. Nokorε sε, woi ne adeε a ͻrepε (ayε de atia mo).
Woi deε yεntee bi da wͻ ͻsom a edi akyire no mu. Nokorε sε, woi deε wabͻ ne trim (na aka).
Enti yεn mu ͻno (nko ara na ᴐfata sε) yɛsiane Afutusεm no ma no? “Daabi, (boniayεfoͻ no) adwen nnsi pi wͻ M’afutusεm no ho. Daabi, wͻnya nkaa asotwee no nhwεe nti.
Anaasε wo Wura Tumfoͻ, Ɔkyε adeε Hene no ahummͻborͻ akoradeε wͻ wͻn hͻ anaa?
Anaasε ͻsoro ne asaase ne deε εwͻ mfinfii no ahennie no wͻ wͻn? (Sε εwͻ wͻn deε a,) εneε wͻnfa kwan bi so mforo (nkͻ soro hͻ).
Wͻyε εdͻm a wͻbɛdi nkoguo sεdeε Akuo-akuo dͻm a wͻdii kan no (dii nkoguo no).
Noa nkorͻfoͻ ne Aadfoͻ ne Farao, owura a na ͻbͻ (nnipa) pa mu no, dii wͻn anim kan faa (Asomafoͻ no) atorofoᴐ.
Ɛne Samuudfoͻ ne Lut nkorͻfoͻ no, ne Nnua mu tenafoͻ no. Woi nom ne Akuo-akuo no.
Wͻn mu biara (nnihͻ a wͻgye diiε), na mmom wͻbuu Asomafoͻ no atorofoͻ, enti M’asotwee no yεε nokorε.
Deε (Kaafirfoͻ) woi nom rentwεn ne (Totorobεnto) nteamu baako pε a ntwentwεnsoͻ biara nni ho no.
Wͻka (de di fεw sε): ”Yɛ Wura Nyankopͻn fa yεn kyεfa (wͻ asotwee no mu) ma yεn ntεm ansa na Nkontabuo da no (aba)“
(Nkͻmhyεni), si aboterε wͻ deε wͻrekeka no ho, na kae Y’akoa Dawud a na ͻwͻ tumi no. Nokorε sε ͻdanee ne ho (nyinaa) de maa (Me).
Nokorε sε, Yεbrεε mmepͻ ase kaa ne ho maa wͻtontom (Me) anwummerε ne anͻpa.
Nnomaa nso boa wͻn ho ano (ne no tontom Me). Obiara yεε sotie maa no.
Yεhyεε n’ahennie no den, na Yεmaa no adwen ne kasa nkyerεkyerεmu.
(Nkͻmhyεni), wate mansotwefoͻ no asεm no? Ɛberε a wͻforo fasuo no baa (Dawud) pie mu hͻ no.
Ɛberε a wͻbɛpuee Dawud soͻ no ͻbͻͻ hu wͻ wͻn ho. Wͻkaa sε: “Ensuro, (yεyε) mansotwefoͻ mmienu a ͻbaako resisi ͻbaako. Enti fa nokorε bu yεn ntεm atεn, na emmu ntεnkyea, na kyerε yεn kwan pa no.
Nokorε sε me nua woi, ͻwͻ nnwan bedeε aduͻkron-nkoron, εna menso me wͻ odwan bedeε baako. Ͻse menfa (medeε baako no nso) mma no, na n’ano yε den wͻ kasa mu kyεn me”.
(Dawud) kaa sε: “Wayε wo bͻne sε obisaa wo dwan bedeε sε wonfa (nka) ne nnwan bedeε ho. Nokorε sε wͻn a wͻka wͻn ho bom (yε adwuma no mu) pii taa sisi wͻn ho-wͻn ho, gyesε wͻn a wͻagye adie na wͻdi dwuma pa no, na (saa nnipa no mpo) wͻyε kakraabi. Dawud hunuu sε Yɛasͻ no ahwε, enti ͻsrεε ne Wura Nyankopͻn hͻ bͻnefakyε, na ͻde ne ho kͻͻ fͻm de n’anim butuu fͻm, na ͻdanee ne ho maa (Nyankopͻn).
Enti Yεde kyεε no, na Yεn hͻ no (Dawud) bεn, na (ͻwͻ) nkyi pa (Daakye).
Dawud, nokorε sε Yɛayε wo Ananmusini wͻ asaase so. Enti fa nokorε no bu nnipa ntεm atεn, na enni apεdeε akyi, anyε saa a εbεyera wo afiri Nyankopͻn kwan no so. Nokorε sε wͻn a wͻayera afiri Nyankopͻn kwan soͻ no wͻ asotwee a emu yε den εnam awerεfire a wͻn werε firii Akontabuo da no nti.
Yɛammͻ ͻsoro ne asaase ne deε εwͻ ntεm no kwa. Saa na boniayεfoͻ no adwen yԑ wᴐn. Enti due nka wͻn a wͻyi boniayε no wͻ Ogya no ho.
Anaasε Yεbεyε wͻn a wͻagye adie na wͻdi dwuma pa no tesε wͻn a wͻdi nsεmͻnee wͻ asaase soͻ no? Anaasε Yεbεyε Nyame-surofoͻ no tesε abͻneεfoͻ no?
(Nkͻmhyεni), Yɛasiane Nhyira Nwoma no ama wo, sεdeε wͻbεdwen emu nsεm no ho, na afei nnipa mu mmadwemmafoͻ no de bɛtu wͻn ho foͻ.
Yεde Solomon kyεε Dawud. Akoa pa paa ne no. Nokorε sε, ͻdanee ne ho nyinaa maa (Nyankopͻn).
Ɛberε a yεde apͻnkͻ a yɛayεn wͻn yie na wͻn ho yε hare brεε no (dabi) anwummerε no,
Ɔkaa sε: “Nokorε sε madͻ nnepa ama abroso akyεn me Wura Nyankopͻn ho adwendwen akosi sε (awia) akͻ wura (anadwo} ntware mu akyi {anaasε awia akͻtͻ).
Monfa wͻn nsan merε me; na ͻhyεε aseε de ne nsa fefaa wͻn nnan ho ne wͻn kͻn ho.
Nokorε sε Yεsͻͻ Solomon hwεe na Yεde honam (hunu) tenaa n’akonnwa so, enti ͻdanee ne ho maa Nyankopͻn.
Ɔkaa sε: ”Me Wura Nyankopͻn, fa me bͻne kyε me, na ma me ahennie a εmfata mma obiara wͻ m’akyi; nokorε sε Wo ne Ɔkyε adeε Hene no.
Enti Yεbrεε mframa ase maa no; εbͻͻ bͻkͻͻ wͻ ne nhyε mu wͻ faako a ͻpε (sε mframa no mͻ nkͻ) biara,
(Yεsan) nso (brεε) abonsamfoͻ no ne adansifoͻ ne asukͻdͻfoͻ nyinaa-,
Ne (abonsamfoͻ) a aka a na yɛagu wͻn mpokyerε no (nyinaa ase maa no).
(Onyankopͻn ka kyerεε Solomon sε): “Woi yε Y’akyεdeε, fakyε anaasε mfankyε, (wo) mmu ho akonta (biara).
Nokorε sε Yεnkyεn no ͻbεn, na (εhͻ) yε nkyi pa (ma no).
Na kae Y’akoa Hiob, εberε a osu frεε ne Wura Nyankopͻn sε: “(Me Wura), ͻbonsam de ͻbrε ne ͻhaw ato me so “.
(Nyankopͻn kakyerεε no sε): ”Fa wonan pem fͻm, Woi yε nsuo nyunyuuyunu a yεde dwareε na yεnom.
Na Yεde n’abusuafoͻ no maa no, san de ne sεso kaa wͻn ho, (woi yε) ahummͻborͻ a efiri Yεn hͻ, na εsan nso yε afutusεm de ma mmadwemmafoᴐ no .
(Yεka kyerεε Ayuub sε): “Fa berε (anaa εserε wira) wo nsa mma na fa bͻ (wo yere no) na hwε na wanyε bͻne anaa wammu bͻhyε so; na Yɛhunuu (Ayuub) sε (ͻyε onipa a) ͻwͻ aboterε. Nokorε sε akoa pa paa ne no. Nokorε sε ͻde ne ho nyinaa maa Onyankopͻn.
Na kae Yε nkoa Abraham ne Is’haaq ne Ya’aquub. Nokorε sε na wͻyε nnipa a wͻn wͻ ahoͻden (wͻ Nyamesom mu) na wͻn wͻ anisoade-hunu nso.
Nokorε sε Yɛyii wͻn yεε wͻn sononko maa wͻde Daakye asetena no ho adwen sii wͻn ani so.
Nokorε sε Yεn hͻ deε wͻka apapafoͻ no a yɛayi wͻn no ho.
Na kae Ismail ne Elyasa’a ne Zulkifl, wͻn nyinaa ka apapafoͻ no ho.
Woi yε Afutusεm. Nokorε sε Nyame-surofoͻ no wͻ nnkyi pa.
Yεbεbue Soro Aheman a εwͻ hͻ daa no apono no ama wͻn.
Wͻbεdwodwo wͻn ho wͻ hͻ, na wͻbεfrε ama yεde nnuaba ahodoͻ pii ne anomdeε (abrε wͻn) wͻ hͻ.
Mmaa a wͻbͻ wͻn ani ho ban a wͻbͻ atipεn bεka wͻn ho.
(Yεbεka akyerε wͻn sε): “Woi na yεhyεε mo ho bͻ wͻ Akontabuo da no”.
Nokorε sε, woi yε Y’akͻnhoma a εnsa da;
Woi (wͻ agyidiefoͻ no). Nokorε sε asoͻdenfoͻ no wͻ nnkyi bͻne.
Amanehunu gya no na wͻbεkͻ mu, na ahomegyebea bͻne paa ne hͻ.
Saa ara na εteε! Enti mo ma wͻnka nsuohyeε ne akuro mu nsuo kankankan no nhwε.
Ne (asotwee) a εtete saa no ahodoͻ (na εbεto abͻneεfoͻ no).
Woi nom ne εdͻm no a wͻne mo bɛwura mu, yεmma wͻn akwaaba. Nokorε sε wͻbεhye wͻ egya no mu.
(Wͻn a wͻdii mpanimfoͻ no akyi no bεka akyerε mpanimfoͻ no) sε: “Daabi, mo nso yɛamma mo akwaaba! Mona mode woi too animu maa yεn”. Asetena bͻne paa ne hͻ.
Wͻbεka sε: “Yɛ Wura Nyankopͻn, deε ͻde woi too y’anim maa yεn no, fa asotwe no bi ka ne ho mmͻhoo wͻ Amanehunu gya no mu “.
Wͻbεka sε: ”Adεn na yɛnhu mmarima no a na yεkan wͻn ka abͻneεfoͻ no ho no?“
Yɛdii wͻn ho fεw bi kwa anaasε (yɛ) ani mmom na apa wͻn soͻ?”
Ampa sε εno ne nokorε. Egya no mu foͻ no reko.
(Nkͻmhyεni), ka sε: ”Medeε meyε kͻkͻbͻni, na Awurade (foforͻ) biara nni hͻ, gyesε Onyankopͻn Baako no, Opumpuni no a Ɔkorͻn boro biribiara soͻ no.
Ɔsoro ne asaase ne deε εwͻ mfinfii no Wura, Otumfoͻ Bͻnefakyε Hene no“.
Ka sε: “(Qur’aan yi mu nsεm no) yε amanebͻ kεseε paa --
Ɛna moretwe mo ho firi ho no!
(Sε εnyε Adiyisεm a Nyankopͻn ayi akyerε me a, anka) me nni ͻsoro nhemfo (abͻfoͻ) no ho nimdeε wͻ εberε a na wͻregye (Adam ho) nkyingyeε no.
Deε yɛayi akyerε me ara ne sε, meyε kͻkͻbͻni pefee.
Ɛberε a wo Wura Nyankopͻn ka kyerεε Soro abͻfoͻ no sε: “Mede nεteε rebεbͻ onipa.
Sε Me nwene no, na Mehome Me honhom gu ne mu a, momrε mo ho ase mfa mo anim mutu fͻm ma no.
Soro abͻfoͻ no nyinaa bͻͻ mu de wͻn anim butuu fͻm,
Gyesε Iblis, ͻyεε ahomasoͻ, na ͻka boniayεfoͻ no ho.
(Nyankopͻn) kaa sε: “Iblis, εdeεn na asi wo kwan a woamfa w’anim ammͻ fͻm amma deε Mede me nsa abͻ? Woayε akεsesεm anaasε woka wͻn a wͻma wͻn ho soͻ no ho?
(Iblis) kaa sε: “Meyԑ kyεn no: Wobͻͻ me firi egya mu, εna Wobͻͻ ͻno nso firi nεteε mu “.
(Nyankopͻn) kaa sε: “Ɛneε fri ha kͻ! Nokorε sε woka wͻn a yɛato wͻn atwene no ho.
Nokorε sε, Menomee wͻ wo so kͻpem Atemmuda “.
(Iblis) kaa sε: “Me Wura Nyankopͻn, εneε ma me berε kͻpem da a yεbenyane awufoͻ“.
(Onyankopͻn) kaa sε: “Woka wͻn a yɛama wͻn berε no ho,
Kͻpem εda no berε a yɛahyε no “.
(Iblis) kaa sε: “Mede Wo tumi di nse sε, mεyera wͻn nyinaa,
Gyesε Wonkoa nokorεfoͻ a εwͻ wͻn mu no”.
(Onyankopͻn) kaa sε: “Nokorε, na nokorε na Maka no –
Sε: “Mede wo ne wͻn a wͻbɛdi w’akyi wͻ wͻn mu no nyinnaa bεhyε Amanehunu gya no mma “.
(Nkͻmhyεni), ka sε: “Me mmisa mo (nsεmpa a mereka kyerε mo no) ho akatua, na menka wͻn a wͻpatu de adesoa a enni hͻ soa no ho.
(Qur’aan adwuma ara ne sε) εyε Afutusεm de ma amansan nyinaa.
Na mobεhu emu nokorε no wͻ mmrε tiaa bi akyi.